Pruhy

Vždy keď hľadám vzpruhu
Najkrajšieho druhu
Zaradím sa k tebe
Do pomalého pruhu
Cesta beží, už si na dotyk
Niekde tam pred nami leží spoločný cieľ
Nižšie radím, niet sa kam náhliť
Viem, že sa rozmýšľať dá aj bez zrážky čiel
Krajnica, tá ma nepustí
Len ona vie, kde sú hranice mojich možností
Nepretekám ako pohár
Len nízko mi spod kolies lieta štrk
Jazdy končím radšej v noci
Je to lepšie jak v kŕči zákrut seknúť si krk
Krajnica, tá ma nepustí
Len ona vie, kde sú hranice mojich možností
Príliš prudký väčšinou bývam
Ženiem sa rýchlo, chcem tam už byť
Ale snom byť prvý musím sa brániť
Lbo nepokoj treba schovať a skryť
Nepokoj trba schovať a skryť
Vždy keď hľadám vzpruhu
Najkrajšieho druhu
Zaradím sa k tebe
Do pomalého pruhu