Laco Žralok

Ja a môj kamoš Laco Žralok
Keď sme dole sedíme vždy pri tom najzadnejšom stole
Najtmavšom kúte a najdivnejšom bare
Najčudnejšom meste kam oko dovidí
Niekde v pozadí sa míňa aj ten podivín
Čo počúva na meno Marián Balkán
Laco je fajn chlapík, len sa musí napiť
Dvakrát v živote sa mal chuť zabiť a trikrát ľúbil
Neviem či mám hľadať medzitým zbytočne spojitosť
Prach z podlahy sa víri s tónmi z jukeboxu a jeho šlágrov
Pár chlapov čo padlo na dno
Spolu myslia na tie dni štastia
Keď nie kvôli smútku ale imidžu išli chlastať
Neviem veľa o Lacovich minulých dňoch
Iba náznaky z jeho opitých monológov
Keď pohár pretečie a on sa preriekne
A len tuším, že to muselo byť nepekné
Lebo hneď zbledne ešte viac než je
Vravieva, že skončí sám v pekle
A barman sám tam umýva poháre
S podobným výrazom tváre
Jak raz dávno ruky si myl Pilát
Toto miesto viac než bar pripomína privát prízrakov
Kde lacný chlast tečie a nevedia prísť na to
Kde sa ten čas vlečie
Jak servírka, ktorej sen o kariére v divadle
Sa zmenil na čakanie kedy posledný z baru vypadne
Ale čo, tak je to zvyčajne
Sny sa neplnia na to si zvykajme